Chudák chlapec
Toto môžete smelo považovať za skrat môjho rozumu a nedostatku originality mojej múzy *objaví sa a bije ma* No dobre, tak to pripisujte len tomu rozumu *odfrkne si a odíde* *múza sa tiež vytratí* Tak to som tu zas zostala sama... *hľadá rozum aj múzu v škárach a pod rozhádzaným oblečením*
Príjemné čítanie :)
Chudák chlapec
„Soni?“ Jemine, čo zase chce?
„No?“ odpovedala som jej.
„Mohla by si skočiť do obchodu po chlieb a smotanu?“ Bolo to viac konštatovanie než otázka. Pretočila som sa na posteli na brucho a ziritovane zavrčala do vankúša. Prečo s tým stále otravuje mňa a nie Kuba? (1)
„Soni!“ zakričala teraz už nervózna mama.
„Veď idem!“ zavolala som naspäť, môj tón hlasu výrazne podškrtnutý podráždením.
„Nejdeš!“ Nechápem, prečo sa takto sama hecuje.
„Idem!“ Naštvane som na ňu zakričala a vyhrabala sa z postele. Síce sú len štyri hodiny poobede, ja som už znovu ležala vo svojej posteli. Samozrejme na perine a oblečená. Človek si potrebuje oddýchnuť po dni strávenom s malými hyperaktívnymi deťmi. (2)
Z pod postele som vyhrabala halovky a obula sa. Lenivým tempom som zliezla po schodoch a vošla do kuchyne.
„Konečne,“ poznamenala moja mama. Zahryzla som si do jazyka, aby som jej neodvrkla. Automaticky som zobrala tašku, nachystané peniaze a kľúče od garáže. Vyšla som von a poriadne tresla dverami, nech vie, ako ma vytáča, keď ma ruší v mojom relaxe. Vytiahla som bicykel z garáže a vyrazila do obchodu. Ešteže je táto dedina taká malá.
Asi o dve minúty som stála pred obchodom a o ďalších cca tridsať sekúnd som skúmala pohľadom mierne zoschnuté pecne chleba. V celom obchode som bola iba ja a predavačka. Aspoň je vidieť, že všetci ľudia oddychujú doma alebo nie sú tak pod papučou ako ja.
Z dverí do skladu sa ozval šramot a hneď na to zvuk skla stretávajúceho sa s podlahou z výšky aspoň jeden a pol metra. Áno, správne, to sklo sa rozbilo.
Ako odozvu na základný zákon fyziky - gravitáciu, som počula veľmi pestrý slovník nadávok. O niektorých som dovtedy nemala ani potuchy.
Predavačka sa okamžite postavila a trielila na „miesto činu“.
„Paťo!“ skríkla. Pri intenzite jej hlasu som priam nadskočila pár centimetrov nad zem. „Čo to tam stváraš? To nevieš vybaliť ani také neutrálne veci ako zavárané uhorky?!“ Vo vzduchu bolo cítiť, aká naštvaná tá žena bola. Chvíľu bolo počuť len nejaké nejasné mrmlanie (stavím sa s vami, že to bol ten chalan) a potom sa znovu ozvala predavačka. Jej hlas už tak nepretekal túžbou po krvi ako predtým, ale úplne pokojný tiež nebol
„Dobre, dobre, už buď ticho. Na, zober túto krabicu s vreckovkami a choď ich vybaliť. To snáď zvládneš.“ Poslednú vetu už ten nemotorný chalan nepočul, pretože sa k nemu otočila chrbtom a odišla si zobrať potrebné veci na upratanie toho neporiadku na zemi. Na mňa očividne zabudla a ani si ma nevšimla, aj keď chvíľu kráčala priamo ku mne.
Už vyzbrojená na upratovanie sa vrátila do skladu a pustila sa do toho. Jemnú chvíľu pred jej vstupom do zašitej miestnosti odtiaľ vyšiel pôvodca jej iskriaceho hnevu a dočasnej zmeny povolania na upratovačku aj s kartónovou krabicou. Len keby to bol len taký hocijaký chalan. Ale niee! On musí byť asi ten najse- ehm... najpríťažlivejší chlap (no dobre, chalan) tejto planéty! Očami som ho prenasledovala až kým sa nezastavil. Mňa si ani nevšimol, čo bolo aj mierne plus pre mňa. Nie je totiž bohvie čo, keď si vás niekto prezerá ako hladovkár kus vareného mäsa.
Potichu som ho obdivovala a pocítila som, že sa v mojej hlave začala tvoriť ďalšia stránka môjho ja, t.j. Soňa – perverzná. Nie, že by som sa tomu v tej chvíli bránila.
Veď už naňho toľko neciv a znásilni ho! Kričala na mňa už spomínaná perverzáčka.
Znásilniť ho? Tak to už si prehnala. Hovorilo moje o niečo racionálnejšie ja.
Ale veď sa pozri! Tá tvár, tie ruky, ou a ten zadok! Veď mu nad hlavou priam svieti nápis Zober si ma!
Pohľadom som si obzerala jeho postavu len niekoľko metrov odo mňa. Dívala som sa na neho, skenovala každý centimeter kože viditeľnej aj tej pod oblečením (však fantázia) a vždy, keď sa zohol po ďalší balík, musela som si dávať pozor, aby som neslintala pri pohľade na jeho zadné partie. Mala som čo robiť, aby som sa na neho, chudáčika nemotorného, nevrhla hneď tu a teraz.
Sprav to! Kričalo na mňa moje hriešne ja.
Nie, mysli na to, čo sa stane, ak sa to niekto dozvie. Oponovala triezvo - mysliaca časť mojej schizofrenickej osobnosti.
Nikto tu nie je a tento určite nie je odtiaľto. Hádala sa prvá časť mňa. No tak, takáto príležitosť sa ti naskytne raz za život! Čo ak ho tu už viac neuvidíš, alebo vôbec vôbec?
Musela som uznať, že tento argument logiku mal.
Lenže tvoju povesť si už nenapravíš, keď to spravíš. Skúšalo ma presvedčiť nepoškvrnené miestečko môjho vedomia.
Akú povesť? Ozvala sa sarkasticky nemravná časť mojej osoby.
To ma dostalo a rozhodla som sa. Práve v tej chvíli vyšla zo skladu predavačka. V jednej ruke držala zmeták so sklom, druhej kýblik v vodou a handrou. Niekam to vyniesla a nahralo mi to do karát. Nie jej odchod, ale príchod. Rozhodla som sa, že moje vízie nevhodné pre deti aspoň do dvadsať rokov si nechám tam, kde sú, čiže v hlave. Predsa nebudem obťažovať – fyzicky – niekoho, koho vôbec nepoznám.
Pche, ako keby nebola pri zmysloch. Zamrmlala Soňa – perverzná. Tá fakt nevie, kedy je na čo správny čas.
Uškrnula som sa pre seba. Zobrala som najmenej oschnutý chlieb a smotanu a namierila si to ku pokladni. Ešte naposledy som sa obzrela za mojou verziou Adonisa. Asi konečne vytušil môj pohľad. Otočil sa a hollywoodsky sa na mňa usmial. Všimla som si štítok na jeho tričku, kde bolo napísané BRIGÁDNIK. Úsmev som mu opätovala. Otočila som sa a diabolsky sa zacerila. Pravdepodobne sem budem chodiť častejšie, keďže tu robí. Cez prázdniny určite.
Veď preto. Poznamenala hriešna časť mňa a zákerne si pomädlilo ruky. Paťo, teš sa!
Vysvetlivky:
1) Kubo je môj jediný a "milovaný" súrodenec
2) Keď som písala túto poviedku, pracovala som ako pomocníčka v tábore a mala som na starosti 10 malých detí, ktoré úspešne zredukovali odolnosť mojich nervov aj počet mozgových buniek (neviem, ako je to možné, ale deti vedia spraviť všetko!). Ale aj tak som ich mala rada :P
Komentáře
Přehled komentářů
Okeeej takze spodna polovica mi vzhladom k tomu ze som chalan nic nehovori:D...aaale ten zaciatok mi napadne pripomina mna ked chodi rano tatko otravovat s robotou:D
šme še pobavili :D
(Lenka Lienka :), 19. 8. 2008 17:17)To čo je za haluz??? :D Ty nemravnica jedna :P
Mno ok
(Shrek:D, 22. 2. 2009 0:47)